Input:

Komentár k ZDPH § 65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

1.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

15.1 Komentár k ZDPH § 65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Ing. Ivana Glazelová, Ing. Vladimír Bartoš, Tax Partner, Crowe Advartis Tax, k.s.


§ 65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

(1) Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu”) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária”), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

(2) Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.

(3) Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.

(4) Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.

(5) Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

(6) Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.

(7) Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.

(8) Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3.

(9) Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.

(10) Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a) sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b) nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.

(11) Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a) sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b) nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.

(12) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.


§ 65 ods. 1, 3, 4, 8 a 9 zákona o DPH

Novelou zákona o DPH sa menia ustanovenia týkajúce sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu, a to v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Dôvodom bolo, že Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor EÚ na 8 členských štátov za porušenie článkov 306 až 310 Smernice 2006/112/ES. Uvedené články smernice ustanovujú pravidlá osobitného režimu zdaňovania prirážky cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami. Európska komisia považovala za neprípustné, aby platiteľ dane, ktorý predáva služby cestovného ruchu inému podnikateľovi na účely jeho ďalšieho predaja, uplatňoval osobitný režim zdanenia prirážky. Súdny dvor EÚ v prípade C-269/11 (Európska Komisia / Česká republika) žalobu Európskej komisie zamietol a potvrdil, že žalované členské štáty uplatňujú osobitnú úpravu zdaňovania prirážky v súlade s článkami 306 až 310 smernice 2006/112/ES.

A preto v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb.

Na základe uvedeného sa právna úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu mení v § 65 ods. 1 zákona o DPH tak, že povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu sa vzťahuje na všetky predaje obstaraných služieb cestovného ruchu platiteľmi dane, ktorí tieto služby predávajú vo svojom mene.

Zhrnutie: Uvedené znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2018 platiteľ dane (cestovná kancelária a cestovná agentúra), nemôže pri predaji obstaraných služieb cestovného ruchu pre zdaniteľnú osobu na účely jej podnikania uplatňovať bežný režim dane, t. j. nemôže zdaňovať jednotlivé obstarané služby cestovného ruchu samostatne a kupujúci, platiteľ dane, si nemôže uplatniť odpočítanie dane z týchto služieb.

V nadväznosti na zmenu v odseku 1 sa vypúšťa odsek 10 citovaného ustanovenia.

Novelou zákona o DPH sa zosúlaďuje s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj § 65 ods. 3 zákona o DPH. Súdny dvor EÚ v prípade C-291/03 (MyTravel plc) rozhodol, že článok 26 šiestej smernice (články 306 až 310 smernice 2006/112/ES) sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby. Na základe uvedeného sa v § 65 vypúšťajú slová „vlastnej/vlastné služby cestovnej kancelárie”. V nadväznosti na túto zmenu sa vypúšťa aj odsek 4 citovaného ustanovenia. Znamená to, že cestovná kancelária, platiteľ dane, do základu dane pre výpočet prirážky (základu dane) nezahŕňa vlastnú službu, ale túto zdaní osobitne bežným režimom.

Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto jedna služba je predmetom dane v tom členskom štáte, v ktorom má táto osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

Zhrnutie: Cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: